Ústav geovied

Z histórie...

História súčasného Ústavu geovied sa píše od roku 1952, kedy vznikla v Košiciach Vysoká škola technická s fakultou ťažkého strojárstva, fakultou hutníctva a baníckou fakultou. Prvotnú Katedru geológie a mineralógie ako samostatné pedagogické a vedecké pracovisko tvorili pracovníci, ktorí boli presunutí z katedier zaniknutej Baníckej fakulty SVŠT v Bratislave. Vedúcim katedry sa stal RNDr. Vojtech Zorkovský. Niekoľko desiatok rokov bol trend pedagogickej a vedeckej profilácie katedry pomerne stabilizovaný a určité zmeny nastali až v období po výraznejšom útlme baníctva a geológie, ale aj vplyvom uplatnenia sa environmentálnych a geoinformačných systémov v geológii.

2. júna 1994 Katedra geológie a mineralógie počas konferencie „Geologické dni Jána Slávika“ slávnostne otvorila Pavilón zbierok a sprístupnila študentom aj verejnosti nové výstavné expozície. Otcom myšlienky vytvorenia samostatného Pavilónu zbierok (dnešná Geovedná expozícia) bol prof. RNDr. František Zábranský, CSc., ktorý za účinnej spolupráce vtedajšieho dekana Fakulty BERG prof. Ing. Vladimíra Vodzinského, CSc. a vedúceho KGaM doc. Ing. Tibora Sasváriho, CSc. ju dokázal realizovať.

V roku 1994 došlo taktiež k zmene názvu z Baníckej fakulty na Fakultu baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (Fakulta BERG). Od roku 1999 fakulta prešla rôznymi reorganizáciami, vytvorili sa ústavy a nové katedry. Časť zamestnancov Katedry geológie a mineralógie založila nové pracovisko – Katedru geopropagácie, ďalší iní vytvorili Katedru ložiskovej a aplikovanej geológie.

Napokon Katedra geológie a mineralógie, ako aj Katedra ložiskovej a aplikovanej geológie zanikli pri zmenách štruktúry celej fakulty a od júla roku 2007 spolu vytvorili Ústav geovied.

Ústav geovied (ÚGV) sa venuje oblastiam základnej a aplikovanej geológie. Tvorí ho trojica pracovísk: samotný Ústav, Geovedná expozícia (výstavný pavilón zbierok minerálov, hornín, skamenelín) a Archív geologického prieskumu. Odborní pracovníci Ústavu geovied sa priebežne venujú pedagogickej činnosti, ako aj základnému či aplikovanému geologickému výskumu. V konečnom dôsledku to napomáha aj uvádzaniu nových poznatkov do praxe. Vďaka tomu sa poslucháči našich študijných programov učia o najnovších poznatkoch v oblasti základnej geológie aj o ich spôsobe využitia v praxi.

Pedagogická činnosť

Študentom ponúkame akreditované Bakalárske štúdium, Inžinierske štúdium a Doktorandské štúdium.

Ak majú študenti veľmi dobré študijné výsledky, dostávajú možnosť pokračovať ďalej na ústave formou interného doktorandského štúdia. Súčasťou všetkých štúdijných programov je terénna výučba a početné exkurzie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pričom vedecko-výskumné aktivity sa plne premietajú do obsahu našich študijných programov.

Vedecko-výskumná aktivita

Vedecko-výskumná činnosť ústavu je v súčasnosti zameraná na oblasť základného a aplikovaného výskumu, ktorý v plnej miere odráža potreby nielen našej spoločnosti, ale aj medzinárodného spoločenstva v rámci Európy. Mimo základného geologického výskumu zameraného na hlbinnú stavbu Karpát a geodynamického vývoja sedimentárnych bazénov, sa zameriava najmä na široké spektrum problémov životného prostredia spojených s hydrogeologickými a inžiniersko-geologickými faktormi. V tejto oblasti dominuje problematika svahových deformácií a iných geohazardov, ako aj ochrana podzemných vôd pred znečistením a metódy sanácie ekologických havárií. Dôraz sa kladie aj na výskum globálnych zmien, vrátane klimatických pomerov alebo výskumu prírodných paleoprostredí v minulosti. Oživené potreby medzinárodnej spoločnosti súvisiace s ťažbou ropy a plynu sa odrazili aj v poslednej aktivite pracovníkov katedry v oblasti vyhľadávania uhľovodíkov na území Slovenska.

Vedecko-výskumnú činnosť Ústavu geovied môžno rozdeliť na 4 základné oblasti:

Oblasť udržateľného rozvoja a ekosystémov

  • Analýza príčin a predikcia následkov geohazardov: povodne a svahové deformácie,ich geologické príčiny, spôsob ochrany a sanácie s prihliadnutím na najviac ohrozené regióny Slovenska.
  • Inžinierska geodynamika v krasovom prostredí, vlastnosti krasových hornín, vplyv ťažby nerastných surovín na krasové prostredie, hodnotenie citlivosti hornín.
  • Voda v krasových fenoménoch – skúmanie režimu a bilancia podzemných vôd.
  • Zraniteľnosť podzemných vôd, ochrana podzemných vôd, vplyv zdrojov znečistenia na krasovo – puklinové vody, hodnotenie hydraulických vlastností krasovo – puklinového prostredia.
  • Hodnotenie zásob podzemných vôd a ich využívanie pre pitné účely.
  • Analýza neotektonických pohybov, ich vzťah ku súčasným zemetrasným zónam.
  • Analýza klimatického záznamu v posledných vývojových štádiách Zeme a predpoveď klímy pre blízku budúcnosť (používanie záznamu zo sedimentov horských ľadovcov a jaskynných sedimentov).

Regionálne geodynamické štádiá vývoja Zeme, paleoenviromentálna analýza

  • Analýza vývoja Západných Karpát – magmatické a metamorfogénne prípady, tektonosedimentárny vývoj, paleoenviromentálne analýzy jednotlivých štádií vypĺňania sedimentárnych bazénov, analýzy pôvodných ekosystémov, tektonický vývoj v oblasti Západných Karpát.

Základné a aplikované mapy – geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické

  • Tvorba máp v rôznych merítkach vrátane medzinárodných máp v rámci celého oblúka Karpát.

Geotechnológie prieskumu a prospekcia nerastných surovín

  • Skúmanie ložiskotvorných procesov nerastných surovín a ich výskyt (ložísk rúd, nerúd, drahých a dekoračných kameňov, hrubého a stavebného kameňa a kaustobiolitov v Západných Karpatoch a iných oblastiach sveta).
  • Aplikovaná štruktúrna geológia ložiskových polí (štúdium štruktúrno-tektonických, paleonapäťových a stabilitných pomerov horninového masívu na ložiskách nerastných surovín).
  • Aplikácie nerastných surovín v priemysle a poľnohospodárstve.
  • Aplikovaná geofyzika (štúdium geofyzikálnych polí a karotáž ložiskotvorných oblastí, geofyzikálny výskum a prieskum v oblasti inžinierskej geológii, hydrogeológii a životného prostredia, zisťovanie radónového rizika na ložiskách nerastných surovín, pri hodnotení životného prostredia).
  • Geologicko-ložiskové aspekty využiteľné pri komplexnej technológii splyňovania uhoľných ložísk.
  • Inžinierska geológia (inžiniersko-geologické, pôdomechanické a výskumy stability horninového masívu, inžiniersko-geologické riešenie úložiska odpadového hospodárstva, štúdium vplyvu likvidácie baní na hydrogeologické pomery, kvalitu podzemných a povrchových vôd).
  • Vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov.
  • Vyhľadávanie nerudných nerastných surovín.