Exkurzia do soľnej bane vo Wieliczke (PL)
Slaná voda – soľanka sa už v období neolitu získavala z prameňov, kde sa potom varila v malých hlinených nádobách. Na prelome 11. a 12. storočia, keď soľné pramene začali „miznúť“, sa začalo aktívne vyhľadávanie soľanky prostredníctvom výstavby studní. Slaná voda sa extrahovala zo studne na povrch a potom sa varila v železných panviciach, kým nezostala čistá odparená soľ. V 13. storočí pri kopaní jednej zo slaných studní sa náhodne našli prvé hrudky kamennej soli. Objav cennej suroviny sa ukázal ako revolučný. Umožňoval získavať soľ banským spôsobom. Prvá podzemná šachta bola vyrazená už v druhej polovici 13. storočia. Na konci stredoveku ročná produkcia soli dosahovala 7 000 – 8 000 ton. Nakoniec sa baňa vo Wieliczke rozrástla na deväť úrovní s maximálnou hĺbkou 327 metrov. Roku 1978 bola baňa zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Táto historická baňa je neoceniteľnou pamiatkou, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť a ochranu. Preto roku 1996 bolo prijaté rozhodnutie o ukončení priemyselnej výroby soli vo Wieliczke.
Odkiaľ sa vzala soľ vo Wieliczke?
V období miocénu (treťohory) bola hladina oceánov oveľa vyššia ako dnes a veľká časť dnešnej Európy bola pod vodou. Miocénne more sa tiahlo pozdĺž dnešného oblúka Karpát od Sliezska v Poľsku po Železné vráta v Rumunsku. V dôsledku ochladzovania klímy sa hladina oceánov postupne znižovala a v oblasti karpatskej predhlbne vznikla uzavretá nádrž s veľmi vysokou slanosťou. Vodný tok sa zarezával hlboko do pevniny, vytváral úzke zálivy a lagúny. Pohyby a klesanie horninového masívu spôsobili, že morské dno neustále klesalo. Za týchto podmienok asi pred 13,6 miliónmi rokov vznikli ložiská soli. Pomalé vyzrážanie soľných ložísk, vyparovanie vody bolo spôsobené suchou klímou. Slaná sedimentácia v karpatskej predhlbni pravdepodobne trvala najmenej 200 000 rokov.
Soľná baňa Wieliczka má jedinečnú geologickú stavbu, akú nenájdete nikde inde na svete. Po sedimentácii kamennej soli došlo k silným pohybom horninového masívu, ktoré súviseli s vyzdvihnutím Karpát. Tektonická aktivita Karpát pôsobiaca ako veľký buldozér presúvajúci skalné masívy, viedla k zvrásneniu vrstiev soli a k ich presunu o niekoľko kilometrov na sever. V dôsledku toho boli soli vyzdvihnuté na povrch, čo umožnilo ich skoré objavenie a využitie.
Vo Wieliczke sa nachádza viacero druhov kamenej soli. Najčistejšie druhy kamennej soli sú priehľadné alebo takmer priehľadné. Horniny s prímesou ílovcov však dostávajú zelenú farbu – a takejto soli je v soľnej bani Wieliczka najviac. Iné typy podľa rôznych prímesí majú farbu medovú, sivú, modrú,…
