Štúdium u nás
Prečo študovať geológiu?
Ak sa zaujímaš o globálne zmeny nie len v priebehu ľudskej civilizácie, ale počas celej existencie našej planéty, ak sa zaujímaš o počiatky existencie biologického života, aj o geologický život pevnín a oceánov, o ich minulosť a budúcnosť… potom je geológia niečo práve pre Teba. Ak rád pracuješ v prírode a zaujíma Ťa skutočný život sveta okolo nás, potom zistíš, že práve táto oblasť prírodných vied je to, čo dáva odpovede na Tvoje otázky.
Geológia je zvláštnou tým, že patrí medzi terénne orientované vedy, čo znamená, že geológovia a študenti geológie pracujú prevážne vonku v prírode, na rôznych lokalitách, často mimo civilizácie, a už pomenej za zavretými dverami kancelárií. A pravdou je, že väčšina geologicky zaujímavých lokalít patrí medzi tie najscénickejšie a najkrajšie miesta prírody. Preto môžu asolventi geológie očakávať, že sa v rámci svojej práce dostanú aj na známe miesta, ktoré túžili navštíviť, ale aj na také o ktorých ani nevedeli, že existujú.
Geológia je veľmi vnímavá veda a mnohé problémy je potrebné riešiť ako pri skladaní skladačky. Najbežnejšou úlohou študentov geológie je nájsť vysvetlenie a opísať udalosti, ktoré vplývali na dnešnú scenériu, ktorá ich obklopuje. Už po absolvovaní základov geológie sú študenti schopní pozerať sa na svet okolo seba v úplne inom svetle, sú schopní vidieť to, čo iní prehliadajú a vidia doslova „pod povrch“, čo je bežnému vnímaniu skryté. Štúdium geológie si od študentov vyžaduje dávku predstavivosti a kreativity – možno to prirovnať ku kombinácií vedca, umelca a detektíva.
Prečo študovať geológiu na Ústave geovied?
Napriek tomu, že Ústav geovied (ÚGV) pôsobí na univerzite s technickým zameraním (Technická univerzita v Košiciach), jeho výuka má skôr prírodovedné než technické smerovanie. Ako je známe, geológia je terénne orientovaná veda zameraná do prírody. Ak teda máš rád prírodu, rád cestuješ a spoznávaš nové miesta, potom ako študent geológie na ÚGV môžeš očakávať, že svoje teoretické znalosti budeš spájať s ich praktickým využitím na zaujímavých lokalitách prinajmenšom v rámci Slovenska.
ÚGV ponúka možnosti prípravy na terénnu výučbu aj prostredníctvom svojich výstavných expozícií – pavilónu zbierok, kde môžu študenti nerušene a v pohodlí skúmať rôzne horniny, minerály a fosílie.
ÚGV má vlastné, softérovo dobre vybavené, počítačové laboratórium, čo umožňuje študentom priebežne zvyšovať svoju počítačovú gramotnosť, analyzovať terénne údaje a vytvárať vlastné výstupy reprezentujúce predstavy o „veciach očiam ukrytých“.
ÚGV umožňuje študentom zúčastňovať sa na krátkodobých aj dlhodobejších študijných pobytoch v zahraničí, ktoré sa opierajú o medzinárodné programy univerzitných štúdií (napr. CEEPUS) na základe ECTS.
ÚGV disponuje zaujímavým laboratórnym a prístrojovým vybavením, ktoré umožňuje skúmanie vo sfére seizmického diania, určovanie veku hornín, mikroskopické či fyzikálne-chemické analýzy.
Navyše, študenti geológie na ÚGV veľmi oceňujú, že s nástupom na štúdium sa dostávajú do kolektívu ľudí rovnakých záujmov, vďaka čomu sa prirodzene utužujú spoločenské aj profesné vzťahy. K tomu prispieva spoločná terénna výučba, ako aj priateľská a kolegiálna komunikácia v spoločnom prostredí, ktoré vytvárajú pedagógovia Ústavu geovied.
Aké študijné programy ponúka ÚGV?
ÚGV ponúka akreditované študijné programy na všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. V rámci prvého, bakalárskeho štúdia ponúka ÚGV študijný program Geológia a regionálny rozvoj (GaRR). Inžinierske štúdium zastrešuje odbor Geologické inžinierstvo (GI), ktoré je pokračovaním štúdia na vybranom bakalárskom programe v rámci druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania. Tretí stupeň, doktorandské štúdium, je akreditovaný v odbore Banská geológia a geologický prieskum a je viazané na tému, ktorú si študent vyberie.
Podrobnejšie informácie o priebehu štúdia si môžete prečítať tu alebo v študijnom poriadku TUKE.
Čo robí geológ?
Vo všeobecnosti možno povedať, že geológ skúma Zem, jej zloženie, históriu, procesy, ktoré ju formovali a formujú. Geológovia sa snažia o pochopenie našej planéty, pretože čím lepšie poznáme Zem, udalosti a procesy, ktoré ju ovplyvnili v minulosti, tým skôr a lepšie môžeme identifikovať aký budú mať podobné procesy a udalosti vplyv na našu budúcnosť.
Napríklad, geológovia skúmajú množstvo procesov, ktoré prebiehajú na zemskom povrchu aj pod ním, teda sa zameriavajú aj na zosuvy, zemetrasenia, záplavy a vulkanické erupcie. To sú procesy, ktoré môžu spôsobiť veľké škody a dokonca ohrozovať ľudské životy. Geológovia vytvárajú mapy záplavových území, či zosuvných území, kde sú vyznačené oblasti, kde už došlo k záplavám alebo zosuvom, ale zároveň obsahujú informácie aj o územiach, ktoré môžu tieto procesy výrazne ovplyvniť v budúcnosti. Takéto mapy a informáciu sú nevyhnutnou súčasťou ďalšieho rozvoja miest a obcí.
Geológovia študujú horniny a minerály zemskej kôry. Ľudia využívajú tento „zemský materiál“ každodenne. Využívame ropu, kovy, vodu… Geológovia sa zameriavajú na lokalizáciu hornín, ktoré obsahujú rôzne kovy, pomáhajú pri plánovaní banských prevádzok (podzemných baní, aj lomov), tiež pracujú na metódach separácie úžitkových minerálov z hornín. Rovnako sa podieľajú na lokalizácii a ťažbe ropy, zemného plynu, vodu, či iných využívaných surovín.
Často diskutovanou otázkou dneška sú klimatické zmeny, ktoré na Zemi prebiehajú. Geológovia prispievajú svojim výskumom aj v tejto oblasti. Získavajú informácie z geologických záznamov o klimatických zmenách v histórii Zeme, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, aké môže mať súčasná zmena klímy následky.
Geológia je pravdepodobne jednou z najdiverzifikovanejších vied. Ak sa chcete stať geológom môžete sa špecializovať vo veľkom množstve geologických odborov:
- Ložisková a ekonomická geológia: zaoberá sa vyhľadávaním a prieskumov ložísk nerastných surovín a hodnotením ich ekonomických prínosov.
- Geochémia: skúma chemické zloženie Zeme: obsah, distribúciu a migračné procesy chemických prvkov a ich izotopov z zemskej kôre a aj ich previazanosť s atmosférou, hydrosférou a biosférou.
- Geochronológia: zisťuje absolútny vek hornín, procesov, ktoré viedli k ich vzniku a vek rôznych udalostí (napr. dopadov meteoritov). Využíva rôzne spôsoby datovania, napr. rádiometrickú geochronológiu.
- Geomorfológia: študuje a klasifikuje reliéf zemského povrchu, súše a morského dna, zaoberá sa ich vzťahmi, posudzuje ich z hľadiska vzájomných interakcií endogénnych a exogénnych procesov, ktoré ich vytvorili, v čase a priestore.
- Hydrogeológia: sa zaoberá správaním podzemných vôd v geologickom prostredí, skúma vzájomný vzťah medzi pôdou, povrchovou vodou, podzemnou vodou a životným prostredím.
- Petrografia: zaoberá sa stavbou hornín, ich minerálnym zložením, ich štruktúrou a textúrou, zároveň tieto horniny klasifikuje.
- Geológia oceánov: zaoberá sa štúdiom dna morí a oceánov, ktoré zahrňuje geofyzikálny, geochemický a paleontologický výskum oceánskeho dna a pobrežných morí.
- Paleoklimatológia: skúma klímu a jej zmeny v histórii Zeme, používa pri tom nepriame dáta ako sú: záznam ľadových pokrývok, oceánske sedimenty, letokruhy stromov, či prírastkové čiary fosílnych lastúrnikov a koralov a iné. Využíva princíp aktualizmu, ktorý predpokladá, že spojitosť medzi prejavmi klímy a rôznymi geologickými javmi bola v geologickej histórii veľmi podobná ako v súčasnosti.
- Paleontológia: veda o vývoji života na Zemi, skúma fosílie (skameneliny dávnych rastlín a živočíchov, alebo stopy po ich živote), ktoré sa zachovali v horninách. Tieto zbiera, popisuje a klasifikuje.
- Pedológia: študuje pôdy a ich vznik, klasifikuje ich a zaoberá sa ich fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami.
- Naftová geológia: je aplikovaná veda, predmetom jej štúdia je pôvod, výskyt, pohyb, akumulácia a ťažba uhľovodíkových palív. Využíva poznatky mnohých geologických disciplín.
- Sedimetológia: sa zaoberá charakteristikou sedimentov, sedimentačnými procesmi a sedimentačnými bazénmi, teda prostredím, kde sa sedimentárne horniny vytvárajú.
- Štruktúrna geológia: zaoberá sa skúmaním, popisom a klasifikáciou druhotných štruktúr v horninách ako sú vrásy, zlomy, foliácie a pod.
- Vulkanológia: je časť geológie, ktorá sa zaoberá sopkami – ich stavbou, javmi, ktoré prebiehajú pri sopečných erupciách, a predmetom jej záujmu sú aj produkty vulkanizmu: skúma zloženie a vznik lávy, pyroklastík, sopečných hornín a pod.
- Inžinierska geológia: aplikuje poznatky o geologických procesoch pri riešení praktických problémov (napr. pri projektovaní a realizácii stavieb, pri sanácii zosuvov, pri predikcii zosuvov a pod.), je orientovaná na štúdium zmien v najvyššej časti zemskej kôry, najmä na tú jej časť, kde sa realizuje stavebná činnosť.
- Environmentálna geológia: sa zaoberá geologickými podmienkami existencie a rozvoja ľudskej spoločnosti a jej spätných vplyvov na geologické prostredie. Má interdisciplinárne postavenie na rozhraní inžinierskej a ložiskovej geológie a environmentalistiky. Zaoberá sa najmä skúmaním a vyhľadávaním geopotenciálov a geobariér.
Pre koho môže geológ pracovať?
Geológovia môžu pracovať v rôznych odvetviach, napríklad v geologicko-prieskumných firmách, v ťažobných spoločnostiach, v stavebných firmách, v oblasti ochrany životného prostredia, vo vládnych agentúrach, neziskových organizáciách, na univerzitách, vo vedeckých ústavoch. Mnoho geológov trávi veľkú časť svojho pracovného času v teréne, iní môžu čas tráviť v laboratóriách, kanceláriách, či učebniach.
Pravdaže, vyštudovaný geológ môže vykonávať geologický výskum aj samostatne a založiť si vlastnú firmu, avšak musí splniť dve podmienky: ukončiť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušnom odbore a získať tri roky praxe v tomto odbore. Následne je potrebné získať oprávnenie, ktoré vydáva Ministerstvo životného prostredia SR.
